Arónia, čučoriedka a brusnica pod lupou vedy: čo ukazujú štúdie o ich účinkoch?

Arónia, čučoriedka a brusnica patria medzi bobuľové ovocie bohaté na polyfenoly a ďalšie biologicky aktívne rastlinné látky. Čo však o ich účinkoch skutočne ukázali vedecké štúdie? Kde už máme údaje z výskumu u ľudí a kde ide zatiaľ o výsledky z laboratórnych alebo experimentálnych modelov?

Bobuľové ovocie sa často označuje za „superpotravinu“. Realita je triezvejšia, ale stále pre zdravie človeka veľmi zaujímavá. Tieto plody sú bohaté na polyfenoly – rastlinné látky s biologickou aktivitou – a v štúdiách sa opakovane spájajú so zmenami zápalových, cievno-metabolických ukazovateľov a niektorých parametrov črevného zdravia.

Pri interpretácii výsledkov je však dôležité pamätať na to, že účinok závisí od dávky, formy – celý plod, šťava alebo extrakt – pravidelnosti konzumácie aj zdravotného stavu človeka.

Čo majú arónia, čučoriedka a brusnica spoločné?

Všetky tri plody obsahujú široké spektrum prírodných fytochemikálií. Patria medzi ne najmä antokyaníny, ďalšie polyfenoly, fenolové kyseliny, flavonoly a pri niektorých plodoch aj triterpény.

Ich presné zloženie však nie je rovnaké. Preto sa líšia aj oblasti, v ktorých máme dnes najzaujímavejšie vedecké výsledky.

Pri brusnici sa skúma najmä metabolizmus a zápalové mechanizmy. Pri čučoriedke máme zaujímavé údaje týkajúce sa ciev, lipidového profilu, metabolizmu a čreva. Pri arónii existujú klinické údaje najmä v oblasti krvného tlaku, plazmatických lipidov, funkcie ciev a črevného mikrobiómu.

Brusnica pravá: metabolizmus a zápal

Brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea L.) obsahuje antokyaníny – najmä cyanidínové deriváty –, proantokyanidíny, flavonoly a flavanoly, fenolové a benzoové kyseliny a triterpenoidy, predovšetkým ursolovú a oleanolovú kyselinu.

Brusnica a cukor po jedle

Fenolové kyseliny a vláknina môžu spomaľovať trávenie a vstrebávanie cukrov. V štúdii u ľudí brusnica podaná so sacharózou zmiernila postprandiálny – teda „po jedle“ – nárast glukózy a inzulínu (3).

Antokyaníny a ďalšie polyfenoly sa zároveň skúmajú pre ich možné pôsobenie na oxidačný stres a zápalové signálne dráhy. To je jeden z biologických dôvodov, prečo sa brusnica v odborných prehľadoch spája s metabolickými a cievnymi ukazovateľmi (1,2).

Proantokyanidíny a sliznice

Proantokyanidíny môžu narúšať priľnutie niektorých baktérií na sliznice. Tento mechanizmus sa skúma aj v súvislosti s infekciami močových ciest (7).

Čučoriedka lesná: cievy, metabolizmus, zápal a črevo

Čučoriedka lesná (Vaccinium myrtillus L.) je charakteristická vysokým obsahom antokyanínov. Ide najmä o glykozidy delfinidínu a cyanidínu, ale zastúpené sú aj petunidín, peonidín a malvidín.

Z neantokyanínových fenolov obsahuje napríklad kyselinu chlorogénovú a kvercetínové glykozidy. Medzi ďalšie zložky patria triterpény a vybrané mastné kyseliny.

Čučoriedka a funkcia ciev

Antokyaníny, najmä glykozidy delfinidínu a cyanidínu, sa spájajú s funkciou cievnej výstelky – endotelu. Klinické prehľady uvádzajú priaznivé zmeny ukazovateľov endotelovej funkcie (8,9).

Metabolizmus a lipidový profil

V randomizovanej, dvojito zaslepenej a placebom kontrolovanej klinickej štúdii sa skúmalo podávanie 400 mg kyseliny chlorogénovej trikrát denne počas 12 týždňov. Autori zaznamenali zmeny glykémie nalačno, inzulínovej sekrécie, inzulínovej citlivosti, hmotnosti, obvodu pása a niektorých lipidových parametrov (10).

Komplex polyfenolov z celých plodov čučoriedky, v ktorom dominujú antokyaníny, sa v ďalšej klinickej štúdii spájal so zmenami lipidového profilu, vrátane LDL, triglyceridov a HDL (11).

Čučoriedka a črevné zdravie

Extrakt štandardizovaných antokyanínov z čučoriedky sa v pilotnej štúdii spájal s poklesom aktivity ulceróznej kolitídy u ľudí (13). Keďže išlo o pilotnú štúdiu, jej výsledky je potrebné interpretovať opatrne.

Čučoriedka a predklinický onkologický výskum

V modeloch karcinómu prsníka sa skúmal aj materiál z čučoriedky ZAMIO. V predklinických podmienkach sa pozorovalo spomalenie rastu nádoru a podpora apoptózy – programovanej smrti buniek.

Popísané boli aj epigenetické zmeny, vrátane signálov súvisiacich s histónovými modifikáciami a mikroRNA. V 3D bunkových modeloch lipofilná frakcia zosilnila účinok cisplatiny (14).

Arónia čiernoplodá: krvný tlak, plazmatické lipidy, cievy a mikrobióm

Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa L.) obsahuje antokyaníny, najmä cyanidínové glykozidy, ďalej prokyanidíny, chlorogénovú a neochlorogénovú kyselinu, kvercetínové glykozidy a ďalšie zložky rastlinnej matrice.

Arónia, krvný tlak a krvné tuky

Antokyaníny a prokyanidíny v arónii sa v klinických prehľadoch spájajú so zmenami systolického a diastolického krvného tlaku a tiež celkového cholesterolu, LDL a triglyceridov, najmä pri pravidelnej suplementácii extraktmi (15,16).

Je však dôležité zdôrazniť, že jednotlivé štúdie používali rôzne formy, dávky a koncentrácie arónie. Ich výsledky preto nemožno automaticky preniesť na každý výrobok z arónie.

Arónia, endotel a črevný mikrobióm

V dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii u 66 zdravých mužov sa skúmali polyfenoly z arónie – predovšetkým antokyaníny, proantokyanidíny a fenolové kyseliny.

Po 12 týždňoch sa pozorovalo zlepšenie ukazovateľov endotelovej funkcie. Súčasne sa zaznamenali zmeny črevného mikrobiómu, vrátane zvýšeného zastúpenia rodov Anaerostipes a Bacteroides (17).

V ďalšej randomizovanej štúdii boli polyfenoly arónie spojené so zmenami arteriálnej funkcie a zároveň so zmenami bohatosti a zloženia črevného mikrobiómu (18).

Arónia a predklinický výskum karcinómu prsníka

V predklinických modeloch karcinómu prsníka sa skúmal aj materiál z arónie ZAMIO z Michaloviec. Pozorovalo sa spomalenie rastu nádoru a zmeny mechanizmov apoptózy, vrátane vyššieho Bax a nižšieho Bcl-2.

Zaznamenaný bol aj pokles VEGF, ktorý je spojený s tvorbou nových ciev, a pri vyššej dávke aj pokles markera CD133. V bunkových experimentoch sa opisovalo tiež zvýšenie citlivosti na epirubicín (19).

Ako správne čítať výsledky vedeckých štúdií?

Nie je jedno, v akej forme, kvalite a dávke sa daná bobuľovina v štúdii používala. Výskum pracuje s celými plodmi, šťavou, extraktmi aj izolovanými látkami. Výsledky preto nemožno automaticky prenášať z jednej formy na inú.

Pri onkologickom výskume ide často o bunkové alebo zvieracie modely. Výsledok pozorovaný v laboratóriu ešte nemusí znamenať rovnaký účinok u človeka.

Výsledok môžu ovplyvňovať aj malé počty účastníkov, otvorený dizajn štúdie a ďalšie metodické faktory. Najspoľahlivejšie odpovede preto prinášajú kvalitné randomizované a zaslepené klinické štúdie.

Najpevnejšie údaje máme pri zápalových a cievno-metabolických ukazovateľoch. Onkologický výskum je zaujímavý, ale zatiaľ prevažne predklinický.

Ako z bobuľového ovocia vyťažiť reálny prínos?

Pri bobuľovom ovocí dáva zmysel predovšetkým pravidelnosť. Prof. Kubatka vo svojom odbornom podklade odporúča uprednostňovať pravidelnú konzumáciu celých plodov – čerstvých alebo mrazených – pred nárazovými vysokými porciami.

Pri šťavách je vhodné sledovať pridaný cukor. Pri extraktoch sa treba zaujímať o štandardizáciu zloženia, napríklad o obsah polyfenolov alebo antokyanínov.

Pri diagnostikovaných ochoreniach alebo užívaní liekov má bobuľové ovocie svoje miesto ako súčasť životného štýlu, nie ako náhrada štandardnej liečby. Pri koncentrovaných extraktoch je vhodné poradiť sa s lekárom.

Čo si z výskumu odniesť?

Brusnica, čučoriedka aj arónia obsahujú zaujímavú kombináciu biologicky aktívnych rastlinných látok. Pri niektorých oblastiach už máme výsledky klinického výskumu u ľudí. Inde zostávame zatiaľ pri predklinických výsledkoch.

Práve toto rozlíšenie je pri prírodných látkach dôležité. Namiesto veľkých sľubov je presnejšie držať sa toho, čo výskum skutočne ukázal, a otvorene povedať aj to, čo ešte nevieme.

Článok má informačný a popularizačný charakter. Výsledky vedeckého výskumu nemožno automaticky prenášať na konkrétny potravinový výrobok. Potraviny ani výživové doplnky nenahrádzajú diagnostiku alebo liečbu odporúčanú lekárom.